Čo si mi chcel povedať? V ten večer, keď spojili sa naše cesty a ty si mi bol tak blízky. Keď si hľadel do mojich očí a nenašiel si tam odpoveď. Mala som ju odloženú, pre chvíľu, ktorá mala prísť. A nevidela som pre svoje obavy, že už prišla. Odovzdať sa niekomu, kto ti ponúka celý svoj život aby si strávila s ním len malú chvíľku a zabudla na všetko čo sa deje vôkol. Už viem čo si mi hovoril. Aby som nečakala na to, že sa podobná chvíľa bude opakovať. A teraz ťa mám v sebe. Zanechal si podobu, ktorá sa mení každým dňom a má krásne farby. Aj keď ty o tom nevieš. Silu v sebe človek nenájde pokiaľ sa neoslobodí z pút, ktoré mu dávajú zábrany. Máme krídla a vlastné odhodlanie. Tak urobme to, čo práve v tejto chvíli cítime. Neodkladajme veci na zajtra, na potom. Nemusia už prísť. Nemusia nám byť pridelené. Sme svojimi dlžníkmi, ak sa oberáme o chvíle, kedy by sme mohli prežiť viac radosti a lásky. Nechávame si ujsť momenty, ktoré by svojimi veľkosťami vytvorili veľkú mozaiku krásnych obrazov. Vychutnajte si ranné vstávanie, obednú pauzu či večerné líhanie. Naplňte svoje životy detailmi a nebuďte sami sebe poskokom. Čo sa vo vás uloží, nebude vám nikto brať ani zakazovať. Je to vaša voľba. Krásna a slobodná.
Komentáre