Kto so mnou kráčaš,
či splýva tvoja cesta s mojou
a stretáva sa každý deň ?
Len úprimná vie ostať bez slov
a ticho hľadieť dopredu.
Bez výčitiek, plná citu,
bez úhľadných spomienok.
Je tak krehká, že strach rodí,
obopína moje kliatby,
vpísané do mapy duše.
Nie strach, ale možno to,
že si tam, kde práve ja,
každý deň tam spoveď nosím
a svoje slzy utieram.
Sprievodca, či anjel strážny,
aj to viem, ako nazvať Ťa.
Nekončiace jasné svetlo,
láska, nemá, tajomná.
Odhŕňaš svoj závoj smútku,
pomáhaš tam kde sa má.
Napĺňaš to tmavé temno,
zrkadlo mi predkladáš.
Ponechám si svoju vážnosť,
úctu a aj pokoru,
bez nich totiž nie je možné
cítiť tvoju podobu.
Oddám sa Ti celým bytím,
položím sa na oltár,
s láskou Ťa vždy znovu cítim
príď aj dnes, Ty tajomná...
Komentáre