Odhaľ si tvár,
tu sa smie veriť, smie sa aj zabudnúť.
V mlčiacom tichu, keď šepkáš slová,
na ceste do ríše snov.
Prichádza láska, kráčaš v jej stopách
a nemáš strach.
Začínaš veriť, že sa zas vracia,
prítulná vďaka tebe tak známa.
Odhaľ si tvár a pootvor náruč,
pre každý moment, pre krásu dní,
ak im dáš dôvod ostanú vzácne,
keď sa im oddáš, budú ťa hriať.
Komentáre